Martin Kolega Teplanský
Ahojte !,,! !,,! Som Martin Teplanský alebo iba Matto...
...Takže môj život začal pôvodne v BA ale časom sme sa presťahovali do tej krumplovej jamy áno sú to Lukáčovce...že (Blaho) áno to je tam kde nemáme vlak. Odmalička som sa venoval tomu všetkému čo sa hýbalo alebo nejako blikalo ... preto som bol zvedavý čo je vo vnútri...a tak som to všetko rozoberal a nakoniec rozbíjal :o)
Keď táto etapa môjho života skončila tak som sa zamiloval do motoriek ,áut a hudby...
Moja hudba to bolo techno ...viem niektorý ho nemajú radi ale ja som sním vyrastal....a preto ho mám doteraz najviac rád. Neskôr som sa venoval jeho tvorbe...a dosť sa mi darilo o tom málo kto vie...ale to časom upadlo a časom prišiel zrazu na základnej škole iný štýl do ktorého som sa zaľúbil... ,rock a hard rock...z Peťkom Jankovičom sme ho počúvali stále....to myslím že ja vidieť aj teraz...
Napokon došla stredná škola teda tá kartónova škatuľa ...tak sme sa zišli popiči super ľudia....a myslím že rovnakého štýlu a zmýšľania...
Celý môj život sa vždy točil okolo športu ja by som povedal že ďalšou mojou neoddeliteľnou súčasťou je šport...proste ako je niekto workoholik tak ja som niečo podobne na fyzickú aktivitu. Pre mňa je šport a pohyb ako náboženstvo priestor a čas kde všetko zlé môže byt napravené...jednoducho väčší relax nepoznám teda okrem sexu....
Môj voľný čas hmm.. ťažko definovať...neustále v pohybe...je to ten šport ale dost často písanie si z ľuďmi... pokiaľ je teplo tak v lete kúpalisko a keď tak poriadne z kamošmi aspoň všetkými čo mám rád... oni vedia... alebo grilovačky (Peťko že)...prípadne sa kúpať nahý....:oDDD ja po večeroch sedávam doma vonku pri krbe a vychutnávam si teplo, vôňu a krásu ohňa...
Áno veľmi rád sa zabávam takže disco al. takéto párty kludne....ale rovnako zbožňujem festivaly a koncerty (HK) z ľuďmi ktorým verím...
Kamaráti sú tak dôležitý že keď sú smutný a v bahne života súcitím s nimi ale totálne ako sa len dá lebo aj keď nevravia nič počujem ich a viem ako sa cítia...teda aspon niektorý...a plačem ekd viem že sú schopný si ublížiť.....vtedy sa bojím vôbec zaspať aby som nepremeškal chvýľu kedy im môžem pomôcť...a nezobudil sa a oni tu nebudú...
Ja som si žil môj život v pohode a postupne som zabudol na jeho hodnotu a krehkosť ..ale vďaka jednej skúsenosti pri ktorej som zistil že nad tým či umrieme al. nie nemáme žiadnu moc ....ano raz som išiel a nevšimol som si kamión z 2 prívesmi vtedy sa mi premietol život a videl som ľudí za kt. by som zomrel..a cítil ako niečo potiahlo dozadu stál som tam sám....a to bol tak veľký šok že som týždeň necítil nič ...vôbec smútok ani radosť....ale keď som si spomenul na ten pocit bezmocnosti v tej chvíly som plakal sám nad sebou svojou možnou smrťou...
Nejaké moje pokojné miesto ... asi posilovna a garáž z boxovacím vrecom kde mi vrieska nejaké techno alebo rock...prípadne Horkýže Slíže...:op ale je ešte jedno... a to je kostol....nie nesmejte sa...to miesto je mocnejšie než akékoľvek iné... je tam toľko sily že by sa dala predávať len ju vy musíte chcieť priať..
A tak kolo mňa je toho veľa ..ale moje krédo je že vždy sa treba usmievať a tešiť sa aj z maličkostí a nikdy nepodľahnúť smútky ja sa usmievam vždy...